Alexander Strelinger

kameraman a fotograf 

(10. 9. 1934, Turčiansky Sv. Martin - 10. 7. 2022, Praha) Slovenský kameraman a fotograf. Strednú školu študoval v Brne, v roku 1960 ukončil štúdium kamery na FAMU, po absolvovaní začal pôsobiť ako kameraman dokumentárnych filmov v Bratislave. Počas svojej kariéry spolupracoval na dokumentárnych filmoch s mnohými významnými slovenskými režisérmi, napríklad s Martinom Slivkom (napr. Človek a hra, 1969; Terchovská muzika, 1984; Pavol Socháň, 1987), Petrom Solanom (napr. Nemecká, 1974, Len lístok poľnej pošty, 1977), Dušanom Hanákom (napr. Analógie, 1966; Impresia, 1966; Variácie kľudu, 1967), Dušanom Trančíkom (Tryzna, 1965, viac autorov; Story of Seven Steelmasters, 1973), Vladom Kubenkom (napr. Slovenský raj, 1966; Črty z Indie, 1967; Peklo, 1967; Mimoriadne cvičenie, 1971; Rudolf Uher, 1983; Keramika z Modry, 1985), Ivanom Húšťavom (Rom,1969; Maliar Laluha, Kraslice, 1971) a ďalšími, napr. s L. Kudelkom, E. Šinkom, M. Plítkovou, R. Urcom, S. Jendraššákovou, J. Opartym. Podieľal sa aj na celovečernom dokumentárnom filme Čas, ktorý žijeme (r. V. Kubenko, 1968) o obrodnom procese v Československu v roku 1968. Po roku 1994 spolupracoval na niekoľkých dieloch filmu Dni nádejí (Martin Slivka, STV). Režíroval dokumentárne filmy Farebná sonáta (1974), Pozsony – Pressburg – Bratislava (1976). Svoje fotografie vystavoval už v roku 1960 (Štyria mladí fotografi), v roku 1990 (Slovenská fotografia 60. rokov), v rámci bratislavského Mesiaca fotografie 2009 pod názvom Alexander Strelinger: Úvahy a neúvahy 1953-1959. V rámci udeľovania cien za najlepší kameramanský výkon Kamera 2008 získal Cenu za celoživotné dielo. Pôsobil dlhé roky ako pedagóg na VŠMU v Bratislave na odbore dokumentárny film a v Ateliéri kameramanskej tvorby a fotografie.