Jelena Paštéková

filmová a literárna historička a pedagogička  

(30. 3. 1951, Bratislava) Slovenská filmová a literárna historička a pedagogička na FTF VŠMU. Pochádza z umeleckej rodiny, otec Jozef Budský bol herec a divadelný a televízny režisér a matka Oľga Budská bola divadelná speváčka a herečka. V rokoch 1969 – 1974 študovala odbor estetika a slovenčina na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, štúdium ukončila diplomovou prácou Švantner a film. Po skončení školy sa zamestnala v Literárnovednom ústave Slovenskej akadémie vied, najprv ako interná ašpirantka, od roku 1982 pôsobila ako vedecká pracovníčka, v rokoch 1999 – 2006 sa stala riaditeľkou Ústavu slovenskej literatúry SAV. Venuje sa slovenskej povojnovej literatúre, filmovým adaptáciám literárnych diel, vzťahom medzi literatúrou a filmom, intermedialitou, poetológiou a naratológiou. V rokoch 1991 až 1993 viedla oddelenie výskumu a edičnej činnosti v Slovenskom filmovom ústave, od roku 1991 začala prednášať na FTF VŠMU, kde dodnes pôsobí. Je autorkou publikácií Filmová adaptácia Nevesty hôľ F. Švantnera (1974), Literatúra a film (1982), Sedemkrát veľký nemý (1987), Rozprávanie o rozprávaní (2009), zostavovateľka kolektívnych vedeckých monografií Poetika a politika. Umenie a päťdesiate roky (2004), Súčasné filmové teórie 1. Nové rámce, iné problémy (2019), Súčasné filmové teórie 2. Metódy a prístupy (2021). Zostavila výber z básnického, dramatického a prozaického diela Leopolda Laholu Posledná vec a iné (2007) a zborníky hodnotiacich príspevkov z každoročného Týždňa slovenského filmu, ktorý vedie ako dramaturgička a moderátorka diskusných panelov. Je spoluautorkou komplexných Dejín slovenskej kinematografie (1997) a doplnených a revidovaných Dejín slovenskej kinematografie 1896 – 1969 (2016, obe s V. Macekom), laureátkou Ceny Petra Mihálika za rok 2021 a držiteľkou ceny Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre za rok 2022. V roku 2023 vyšiel zborník Jelena Paštéková. Medzi literatúrou a filmom.