Konvencie a film

V súvislosti s filmovým obrazom hrajú konvencie zásadnú úlohu. Zásadnú preto, lebo umožňujú dielo pochopiť, umožňujú chápanie výrazovej a významovej vrstvy filmu. Konvencie a spôsob ich používania zároveň budujú štýl jednotlivých tvorcov a ich poznanie umožňuje filmovému divákovi orientáciu medzi jednotlivými žánrovými či inými smermi.

V neposlednom rade sledovanie a analýza konvencií vo filme je možno najzábavnejšou oblasťou filmovej teórie.

Filmové konvencie sa prejavujú ako účinné nástroje, ktoré reštrukturujú a transformujú prvky reálneho sveta a prevádzajú ich na prvky sveta filmu. Na filmové obrazy. Ide teda o zavedené schémy, ktoré realizátori filmov používajú na oznámenie významov filmovému divákovi. Sú to relatívne ustálené vzorce a postupy, nesúce dohodou stanovený význam. Tá dohoda samozrejme nemusí byť vždy vedomá, všeplatná a ustálená ako povedzme dohodnutý počet políčok za sekundu pri premietaní, formát plátna alebo perforácia filmového pásu. A sú to zároveň štruktúrne prvky, teda sú v takej či onakej forme sú prítomné v každom filme. Tak ako sú konvencie v takej či onakej forme stále prítomné v našom živote. Či chceme alebo nie.

Mojou snahou je v súvislosti s dnešnou témou konvencií vo filmovom obraze naznačiť, že nie sú ničím negatívnym. Našou prirodzenou tendenciou je proti konvenciám protestovať, snažiť sa ich neuznávať či porušovať ich. Čo je nepochybne správne, pokiaľ to nejde do takých extrémov ako schválne chodenie cez prechod na červenú bez kúska oblečenia na sebe. Filmový obraz je však na konvenciách založený a môže ich využívať veľmi kreatívne. Najzaujímavejší sú práve tvorcovia, ktorí konvencie porušujú tak, ako sa to vďakabohu sústavne a tvrdošijne deje v experimentálnej alebo tzv. nezávislej kinematografii. Kreatívnym porušovaním konvencií sú zaujímaví aj pre výsostne komerčne orientovaný stredný prúd, ktorému ukazujú nové možnosti a cesty. Niekedy sú to slepé uličky. Ale často nie. Vtedy sa porušenie konvencie ujme, stáva sa z toho nová konvencia a podnetná súčasť systému.

A to by mohla byť i jedna z definícií umenia – narúšanie starých, zbanalizovaných konvencií a vytváranie nových ciest.

Martin Ciel