Trocha teórie

Teória je systém viac menej usporiadaných tvrdení, ku ktorým sa skupina bádateľov nejako vymedzuje alebo na ne odkazuje, ak chce pochopiť či vysvetliť podstatu daného javu. A je to systém, ktorý sa snaží pomenúvať veci presne.

Film je semiotický systém dynamických audiovizuálnych obrazov organizovaný podľa sekvenčného dispozitívu. Slovo "obraz" je v tejto definícii dôležité. Filmovú reč tvoria práve rozličné kombinácie pohyblivých obrazov. A tieto obrazy zobrazujú formy, štruktúry, resp. formové príznaky reality. Obrazy sú spôsobom, akým štrukturujeme svet okolo nás, nie sú obrazom tohto sveta. Sú samostatnou inštitúciou, pretože úplné poznanie je nemožné. Naše nedokonalé zmysly klamú. A sú to práve tieto zmysly, ktoré sú jediným sprostredkovateľom medzi realitou a našou mysľou. Ani pomôcky ako mikroskop či baterka nám nepomôžu – a ani kamera. Niektoré z technických pomôcok však môžu vytvoriť aspoň záznam obrazov tak, ako ich vnímame. Teda aj záznam nás, našej pamäte, našej schopnosti uvažovať a rozpoznávať svet. Napätie medzi realitou a akýmsi obrazovým gestaltom je teda veľké.

Vzťah filmového obrazu k realite je kardinálnou témou filmovej teórie, tiahne sa jej dejinami ako červená niť. Už pri tomto vzťahu ide o zložitú interpretáciu. No nemusí sa takou zdať. Pretože zobrazené obrazy považujeme za normu, uvedomujeme si síce ich obmedzenia, ale zároveň ich aj akceptujeme – ako akceptujeme napríklad obdĺžnikový rám filmového plátna. A keď teda na plátno vstupuje postava (obraz postavy), vieme, že niečo reprezentuje a vzbudzuje pozornosť, pretože ju vystavuje rám obrazu. Že na niečo odkazuje.

Zároveň tak existuje idea reprezentácie prítomná v každom označujúcom (obraze), viac či menej akcentovaná rôznymi autorskými tendenciami prístupu k zobrazeniu, inak akcentovaná v realistických štýloch, inak napríklad v avantgardných.

A pretože znak nás núti vidieť zobrazený objekt cez jeho význam a zároveň význam znaku je určený spôsobom zobrazenia, napätie vzniká aj pri interpretácii pohyblivých obrazov. Teda vlastne pri interpretácii interpretácie. To je dobre. Viac pohľadov zvyčajne umožňuje aj viac vidieť.

Martin Ciel