Vy všetci jete ruky! /Richard Michalik
"Oslava" belošstva v
seriáli Atlanta
Už pred uvedením
prvých dielov oceňovanej a hlavne na západe divácky úspešnej televíznej série Atlanta
(2016 – 2022) bola zjavná zmena v tom, ako tvorcovia pokračovanie uchopili.
Oproti predchádzajúcim dvom sériám, sledujúcim štvoricu priateľov s ich
každodennými problémami točiacimi sa v prostredí rapového hudobného priemyslu,
sa mali jednotlivé charaktery dostať mimo ich kontextuálne prostredie mesta
Atlanty, a to prostredníctvom turné do Európy. Autori v tretej sérii posilnili
experimentálnejšie formálne postupy, ktoré sa prejavovali v špecifickej
štruktúre naratívu už v prvých dvoch sériách, a prešli do ďalšieho stupňa
roztrieštenosti, kryptickosti, surreálna a časovej následnosti príbehu. Ten je
rozdrobenejší, jednotlivé epizódy sú viac poviedkového typu, postavy sa
miestami stávajú až prázdnymi charaktermi slúžiacimi komplikovanejšiemu
metaposolstvu celej série. Tou je koncept belošstva ako sociálneho konštruktu.
Belošstvo sa stáva hlavným záporákom príbehu a jeho charakterový oblúk vrcholí
v poslednej časti 3. série, s názvom Tarrare[i],
v scéne kanibalistickej oslavy na predmestí Paríža.
Naprieč epizódou sledujeme "normálu" sa vymykajúce správanie jednej z hlavných postáv seriálu – Vannesy, tá naprieč treťou sériou prechádza osobnostnou krízou so snahou nájsť vo svete popierajúcej jej hodnotu svoju identitu. Po náhlom zmiznutí z viacerých epizód ju nachádzame náhodne v Paríži, kde sa situuje do svojej verzie postavy Amélie z Montmartru a nahrádza tak svoju pôvodnú identitu, ktorá jej predtým vytyčovala hranice. V prostredí Paríža nás Vannesa, podobne ako Amélia, spolu s ďalšími troma Afroameričankami dovolenkovo skúmajúcimi Paríž prevádza viacerými na seba nadväzujúcimi absurdnými situáciami v chaotickej koláži. Od stretnutia s hercom Alexandrom Skarsgardom (hrajúcim samého seba) až po návštevu honosnej vily na predmestí s bielym osadenstvom, kde dochádza k vyvrcholeniu a konfrontácii s jej maniakálnym správaním. Počas večere alebo inak nedefinovanej oslavy vo vile, cez optiku ďalších černošských postáv sprevádzajúcich Vannesu počas celej epizódy, vidíme manifestáciu belošstva, do ktorej sa postavy omylom sami prizvali. Na terase vily sa pri dlhom stole s veľkým očakávaním novej gastronomickej špeciality stretávajú postarší ľudia bielej farby pleti, aby si pred servírovaním hlavného večerného menu prekryli na pokyn oči a pripravili sa na konzumáciu večere naslepo. Podľa pokynov obsluhy si oči prekryjú látkou i naše dve černošské hrdinky a pristúpia na hru v očakávaní špeciality. Zenovú náladu prísediacich nevyruší ani krik doliehajúci k stolu, naň reagujú len naše hrdinky, ktoré si logicky v reakcii na kričiaceho človeka strhnú utierky z očí, aby vzápätí videli, že konzumujú obaľované ľudské ruky. V panike odskočia od stola a kričia na ostatných stolujúcich: "Vy všetci jete ruky!" Od ostatných ale neprichádza žiadna reakcia. Všetci pokračujú v spokojnej konzumácií ľudských rúk. Prichádza i sám Aleksander Skarsgard, aby sa pripojil k hodovaniu bez prekrytia očí. Nenápadná večera ľudí z vyššej vrstvy na predmestí Paríža je tak alegóriou a oslavou ich belošstva postrádajúceho logiku a zmysel.
Nápoveďou a doplňujúcim rámcom je úplne úvodná scéna tretej série Atlanty, kde biely rybár na lodi prednáša monológ uprostred noci o koncepte belošstva sprevádzajúceho nás od úvodnej scény až po záverečnú oslavnú večeru. "S dostatkom krvi a peňazí môže byť hocikto biely. Oslepí ťa to. Je jednoduché vidieť Čierneho muža ako prekliateho, pretože si sa od neho odlúčil. Stratíš logiku. Vidíš krv, ale myslíš si, že krváca niekto iný. " Podľa tvorcov Atlanty je koncept belošstva možný len vtedy, ak má oproti sebe kontrapunkt – blackness.[ii] Podľa Donalda Glovera, autora seriálu, je táto idea niečo, na čom sme sa všetci v spoločnosti nevedome zhodli. Nie je tu žiaden vedecký podklad k belošstvu. "Je to to, kde si a kedy si." Zhmotnením tejto idey sú i hodovníci pri stole zúčastňujúci sa na spoločnej konzumácii rúk. Všetci zastávajú nejaký status, všetci okrem dvoch černošských hrdiniek sú členovia vyššej vrstvy, sami sú zhmotnením statusu založenom na farbe pleti, peniazoch a krvi ležiacej v jedlej úprave pred nimi na tanieri. Bieli stolovníci sú tu zobrazení presne, ako opisuje spomínaný rybár v úvode – strácajú logiku, sú doslova zaslepení, vidia krv a myslia si, že to je krv niekoho iného. Aj napriek tomu, že sú postavy upozornené na to, čo konzumujú, zostávajú slepé. Kus látky cez oči vôbec nie je potrebný. Biele osadenstvo je absolútne nedotknuteľné, jeho ľahostajnosť a nemožnosť zasiahnuť do jeho alogickosti spôsobenej statusom a farbou pleti je frustrujúca. Bieli stolovníci by mohli jesť ruky sebe navzájom a krv pred nimi by nepovažovali za svoju. To je kliatba, na ktorú tvorcovia Atlanty poukazujú vyhranenosťou scén a surreálnymi okolnosťami. Hrdinky seriálu na nich kričia, že jedia ruky, ale oni akoby nepočuli. Vyobrazenie belošskej nemožnosti vidieť pravdu a triezvo nahliadnuť do tváre svojej rasovej oklieštenosti spôsobenej konceptom bielej pleti, v ktorom sú uväznení, uzatvára trefné vyjadrenie autorov nepoukazujúce len na všadeprítomný rasizmus v spoločnosti, ale i na samotný koncept farby pleti a toho, ako naše zmýšľanie tento absurdne vymyslený konštrukt skresľuje, a tak vytvára podklad k nenávisti a segregácii.
Tretia séria Atlanty je ohraničená dvoma silnými scénami, ktoré definujú jej metaposolstvo a nosnú tému. Autori nielenže poukazujú na problémy spoločnosti a rasovej neznášanlivosti, ale zachádzajú i trošku ďalej a prezentujú určitú ideu belošstva ako konštruktu. Samotná večera je tak určitou oslavou. Oslavou vlastnej nevedomosti a absurdity. Oslavou, o ktorej ani sami stolujúci nevedia, že sú jej súčasťou.
Autor je študentom 4. ročníka.
[i] Tarrare je meno francúzskeho vojaka z 18. storočia známeho pre jeho nekonečný apetít a prežieranie. Názov epizódy odkazuje na podobný neutíchajúci apetít hlavnej postavy Vanessy, ktorý ju sprevádza počas celej tretej série.
[ii] Pre korektnosť zámerne používam pojem v anglickom jazyku.Vložte svoj text
FOTO: Snímka z televízneho seriálu Atlanta (2016 – 2022). Zdroj: https://getyarn.io/yarn-clip/8f91a323- 5cec-47bc-8470-f3d7bc700ff9