Na kameru, diktafón či písomnou formou, vďaka spolupráci s realizačnými ateliérmi a vďaka podpore z ministerstva školstva, sme za viac než 15 rokov zrealizovali vyše 80 unikátnych rozhovorov s tvorivými pracovníčkami a pracovníkmi Slovenského filmu – hraného, dokumentárneho, animovaného filmu, z oblasti televíznej tvorby, filmovej hudby, publicistiky a historiografie. Po predchádzajúcich projektoch zameraných najmä na zber dát a na teoreticko-metodologické a technické aspekty orálnej histórie sme svoju pozornosť upriamili na tematické okruhy, ktoré sa vo výpovediach respondentov a respondentiek opakovane vyskytovali (spolupráca na filmoch, kolegyne a kolegovia, historické udalosti, školstvo, profesie, technika, Koliba...). Ich spojením tak vzniká viachlasný, vrstevnatý pohľad na jeden konkrétny fenomén.
Našim cieľom je 30 kratších aj dlhších tematických hesiel, ktoré by boli doplnkovým materiálom pre výučbu Dejín slovenského filmu na FTF VŠMU, a ktoré by boli k dispozícii pre poslucháčky a poslucháčov, pedagógov, aj pre ďalšie, výskumné a prezentačné účely.
Nižšie zverejnené heslá sú jedným z výstupov trojročného projektu AUDIOVIZUÁLNE SKRIPTUM – k dejinám slovenskej kinematografie, ktorý bol finančne podporený agentúrou KEGA (005VŠMU-4/2023). Ide o "druhotné", tematické spracovanie rozhovorov získaných metódou oral history v rámci dlhodobého výskumu uskutočňovanému na Katedre filmových štúdií. Autorkami koncepcie a scenárov sú riešiteľky projektu Zuzana Mojžišová a Eva Filová. Za obrazové riešenie, výber ukážok a strih patrí vďaka študentovi Ateliéru dokumentárnej tvorby Matejovi Miklošovi.
Film Juraja Herza z roku 1969, adaptácia poviedky Guy de Maupassanta Muška. Impresionisticky ladený príbeh mladej práčky, ktorá radosťou zo života fascinuje mužov okolo seba. Partia Muškiných piatich nápadníkov narúša miestne konvencie, dokáže sa uvoľnene zabávať, snívať a radovať z každej chvíle a unikať pred meštiackou každodennosťou.
Dlhometrážny dokumentárny film režisérky Evy Štefankovičovej (1990) je priekopníckou sociologickou sondou do života ženy od budovateľských 50. rokov po upadajúci socializmus konca 80. rokov. Film je zostavený z archívnych materiálov aj z výpovedí žien rôznych sociálnych vrstiev. Ide o nelichotivý obraz spoločnosti, v ktorej nefungujú základné...
(1910 – 1983) Režisér, scenárista a herec, zakladajúca osobnosť slovenskej kinematografie. Pre film Jánošík (1935) českého režiséra Martina Friča ho objavil Karol Plicka. V rokoch 1942 až 1945 pôsobil ako scenárista a režisér filmovej spoločnosti Nástup. Prispieval do filmového mesačníka LÚČ a nakrútil niekoľko dokumentov (napr. Hlavátky /1943/)....
Film Ela Havettu z roku 1969, ktorý bol nadlho zakázaný normalizačnou mocou. Vznikol podľa scenára Lubora Dohnala, inšpiroval sa naivným maliarstvom, impresionizmom či nemým filmom. Féeria o potrebe zázraku v ľudskom živote, očarenie prírodou a radosťou zo života a pohybu. Mozaikovité rozprávanie o slobodnej krčmárke Márii, otcovi jej ôsmych dcér...
Film Dušana Hanáka z roku 1976 vznikal v spolupráci so spisovateľom a scenáristom Dušanom Dušekom. Lyrická tragikomédia o Rómke Jolanke túžiacej po zmene a poštárovi Jakubovi, ktorý má večne hlavu v oblakoch. Ich láska je krásna a čistá, ale realita ich naučí chápať, kde sú hranice sna a skutočnosti. Na kvalite filmu sa významne podpísali hereckí...
Prvý z dvoch filmov, ktoré na Slovensku koncom 60. rokov nakrúcal v rámci dramaturgickej skupiny Alberta Marenčina francúzsky režisér Alain Robbe-Grillet. Rozprávanie plné pravdy a klamu, skutočnosti a predstierania. Hrdinom je akýsi novodobý barón Prášil, ktorý svojimi historkami o hrdinovi miestneho odboja mystifikuje obyvateľov malého...
Film režiséra Eduarda Grečnera z roku 1967 je adaptáciou rovnomennej novely Dobroslava Chrobáka. Balada o láske, nenávisti a hľadaní cesty z osamelosti. Dramatický príbeh uzavretého a neprístupného hrnčiara Martina Lepiša, ktorého okolie obviňuje zo skutkov, ktorých sa nikdy nedopustil. Po rokoch sa vracia, ale ani jeho statočná pomoc dedinčanom mu...
