Metódy a možnosti analýzy filmového obrazu
Pohyblivý obraz ako základ možných analytických/interpretačných rámcov
Autor: Martin Ciel. Filmovú reč tvoria rozličné kombinácie pohyblivých obrazov. A tieto obrazy zobrazujú formy, štruktúry, resp. formové príznaky reality. Obrazy sú totiž spôsobom, akým štrukturujeme svet okolo nás, nie sú obrazom tohto sveta. Sú samostatnou inštitúciou, pretože úplné poznanie je nemožné. Naše nedokonalé zmysly klamú. A sú to práve tieto zmysly, ktoré sú jediným sprostredkovateľom medzi realitou, ktorá nás obklopuje, a našou mysľou. A ani umelé pomôcky ako mikroskop či baterka nám nepomôžu – a ani kamera. Niektoré z technických pomôcok však môžu vytvoriť aspoň záznam obrazov tak, ako ich vnímame. Napätie medzi realitou a akýmsi obrazovým gestaltom, za ktorý realitu vydávame (a či pokladáme), je veľké. Vzťah fi lmového obrazu k realite je kardinálnou témou fi lmovej teórie. Už pri tomto vzťahu ide o zložitú interpretáciu. No nemusí sa takou zdať. Pretože zobrazené obrazy považujeme za normu, uvedomujeme si síce ich obmedzenia, ale zároveň ich aj akceptujeme – ako akceptujeme napríklad obdĺžnikový rám filmového plátna.
Zároveň existuje idea reprezentácie prítomná v každom označujúcom, viac ("režiséri veriaci v obraz") či menej ("režiséri veriaci v realitu") akcentovaná rôznymi tendenciami prístupu k zobrazeniu. A keď teda na plátno vstupuje postava (obraz postavy), vieme, že niečo reprezentuje a vzbudzuje pozornosť, pretože ju vystavuje rám obrazu...
Alebo farba. Farebný filmový obraz napĺňa tendenciu kinematografie zachytiť skutočnosť v čo najvyššej miere jej komplexnosti, poskytuje teda oveľa väčšie množstvo farebných informácií ako čiernobiely obraz. Preto sa pri čiernobielom filme (ktorého obrazy sa už stali príznakovými prvkami) divák viac sústreďuje na dej, postavy, formu. Na vytvorené významy. A pretože znak nás núti vidieť zobrazený objekt cez jeho význam a zároveň význam znaku je určený spôsobom zobrazenia, napätie vzniká aj pri interpretácii pohyblivých obrazov. Teda vlastne pri interpretácii interpretácie. To je dobre. Viac pohľadov zvyčajne umožňuje aj viac vidieť. V nasledujúcom texte sa pozrieme na rôzne možnosti chápania obrazu vo filme. V prvej časti pôjde o prehľad možností filmových teórií a ich vývoj v dejinách, druhá časť obsahuje prípadovú štúdiu – rozbor troch filmov a záver sa zaoberá ich súčasnou dynamikou.
