Rodinná oslava ako pozadie pre dramatický konflikt vo filme
Prečo je práve rodinná oslava ideálnym
prostredím pre dramatický konflikt vo filme? Film zobrazuje vzťahy, zvraty či
pády rovnakým spôsobom, ako ich poznáme z bežných životov, ale aj z prostredí
nám vzdialených, predstavujúcich vybočenie z nami obývaných noriem.
V súčasných filmoch, aké si vieme pustiť trebárs na Netflixe či inej zábavnej platforme, sa bežne stretávame s dramatickým konfliktom v študentských laviciach či v kanceláriách. Rodina je však niečo iné. Najmä rodinné oslavy, kam sa väčšinou prichádza s istými očakávaniami. A očakávania, ako vieme, môžu byť zradné, latku nastoľujú vysoko, ich nenaplnenie občas býva až ničivé.
Väčšina rodín pozostáva z rôznych charakterov, mimo pokrvného puta by si k sebe ťažko našli cestu práve pre odlišnosti tvorené napríklad generačnými rozdielmi či rozdielnymi politickými názormi. V rodine nachádzame ľudí viacerých vekových kategórií, od detí a tínedžerov cez mladých dospelých, rodičov, tiet, strýkov až k samotným seniorom.
Čo je ideálnou príležitosťou zhromaždiť týchto ľudí na jedno miesto, vohnať ich do situácie plnej očakávaní nastoľujúcich napätie, pretvárku, ešte aj s asistenciou alkoholu? No jasné, je to rodinná oslava. Samozrejme, nie každá rodina je istým spôsobom problematická, ale nebol by to pravý dramatický konflikt bez výrazných charakterov a ich skrytých motivácií vyplývajúcich zo súkromných nevyriešených konfliktov vychádzajúcich na povrch práve v danej situácii.
Vo filme Pelíšky (1999) vidíme situáciu podobného rázu pri stretnutí rodiny Šebkovcov na Štedrý deň. Stávky, tiež prejav súrodeneckej rivality, zdajú sa byť bežné, k čomu nám napovedajú zvyšné charaktery, že daný typ situácie nie je ojedinelý a už vôbec nie vítaný. Zrejme situácie podobného rázu nezvyknú končiť pozitívne.
Sami to poznáte. Situácie pre nás nepríjemné, vyžadujúce uvoľnenie, prichádzajúce s niekedy neodhadnuteľným množstvom. Napätie natoľko citeľné, až by sa dalo v priestore krájať, čakajúce len na nesprávny komentár, nevyhnutne nasledujúcu reakciu... a konflikt je na stole.
Vezmime si napríklad opäť scénu z filmu Pelíšky: posedenie na Prvý sviatok vianočný rodiny Krausovcov spolu s hosťom – pánom profesorom. Charaktery medzi sebou majú nevyriešené spory, súdime tak podľa ich vzájomných provokácií, možno naoko pôsobiacich nevinne, ale postavy si berú veci v nelogickej miere osobne. Začalo sa to potichu"knedlíkom", končí to v kriku.
Konflikty v rodine sú vysoko náchylné na samovoľný vývoj, túžba zastať sa blízkeho presahuje iné túžby, čím sa počet ľudí ocitajúcich sa v konflikte stupňuje. Vecou sú súkromné vzťahy a možno aj dlhodobé nezhody nevytrácajúce sa ani vo chvíľach rodinných stretnutí, ba práve naopak, možno práve zliatím jedincov netúžiacich po vzájomnej prítomnosti vytvárame atmosféru zrejúcu nepekným smerom. Nie celkom dobrovoľné a prirodzené stretnutia dokážu otvárať staré rany.
Rodinné vzťahy sú omnoho intímnejšie ako akékoľvek iné. S intimitou prichádzajú hlbšie, tajnejšie a chúlostivejšie informácie. Zneužitie týchto informácií dokáže situáciu priam nakŕmiť emóciami. Hnev, ľútosť či pobavenie v nás vyvolávané sú silným prostriedkom napomáhajúcim zrodu dramatického konfliktu odohrávajúceho sa práve na rodinnej oslave.
Možno len oslavy nie sú to, vďaka čomu by sa ľudia ocitali v pokojnom stave myslí a tiel. Možno je to kolektívna psychológia, čo s nami máva, ak nie sme vo svojej komfortnej zóne. Všetkého veľa škodí. U osláv to nie je inak.
Autorka je študentkou 1. ročníka
FOTO: Snímka z filmu Pelíšky (1999). Zdroj: https://www.csfd.sk/film/4570-pelisky/galeria/