Roman Berger
hudobný skladateľ, teoretik a publicista
(9. 8. 1930, Cieszyn, Poľsko - 22. 12. 2020) Pôvodom poľský hudobný skladateľ, teoretik a publicista. Jeho mladosť bola poznamenaná nacistickým útlakom, perzekúciou jeho otca a prácou v stolárskej dielni. Po vojne v roku 1949 zmaturoval na Poľskom gymnáziu v Českom Těšíne a následne začal študovať hru na klavír u Marty Gabryś-Furmanikowej na Vysokej hudobnej škole v Katoviciach. V roku 1952 bol aj s rodinou donútený emigrovať na Slovensko do Bratislavy, kde v rokoch 1952 – 1956 najskôr doštudoval na VŠMU klavír a následne v rokoch 1961 – 1965 i kompozíciu u Dezidera Kardoša. Popri škole pôsobil ako pedagóg hry na klavíri na Konzervatóriu v Bratislave a ako hudobný skladateľ v Štúdiu spravodajských a dokumentárnych filmov. Tu v rokoch 1959 – 1969 pracoval na vyše desiatke krátkych filmov, napríklad Poznačení tmou (Štefan Uher 1959), Tokajík (Vlado Kubenko 1962), Kam nechodil inšpektor (Ladislav Kudelka 1964), Analógie (Dušan Hanák 1965) alebo Čierna a červená (Ladislav Kudelka 1967). V rokoch 1965 – 1966 pracoval vo Zvukovom štúdiu Československej televízie a v Experimentálnom štúdiu Slovenského rozhlasu. V rokoch 1967 – 1969 pôsobil ako tajomník skladateľskej sekcie Zväzu slovenských skladateľov. Na začiatku obdobia normalizácie, v rokoch 1969 – 1971, pracoval ako externý pedagóg na Katedre teórie Hudobnej fakulty VŠMU. Následne mal v rokoch 1972 – 1977 zakázanú umeleckú činnosť a len zriedkavo tvoril hudbu pre krátke dokumentárne filmy, napríklad Deštrukcie (Ladislav Kudelka 1973) alebo Pamäť (Ivan Húšťava 1975). Od roku 1977 spolupracoval v Umenovednom ústave SAV s výskumným tímom Ivana Mačáka v oblasti etnomuzikológie a v rokoch 1980 – 1989 tam už zastával pozíciu odborného pracovníka. V rokoch 1982 – 1984 pracoval aj ako externý pedagóg elektroakustickej kompozície na Katedre skladby a dirigovania na VŠMU v Bratislave. Od 90. rokov zastával množstvo organizačných i čestných funkcií. Bol napríklad členom poroty Medzinárodnej skladateľskej súťaže M. Wienawského a Medzinárodnej skladateľskej súťaže Witolda Lutosławského vo Varšave a od roku 1991 i členom prípravného výboru festivalu Melos-Étos. Na začiatku 90. rokov bol členom Skupiny pre reformu umeleckého školstva pri Ministerstve kultúry, Poradného zboru Ministerstva kultúry a Československej asociácie Club of Rome v Prahe. Od roku 1998 je členom Krakovskej sekcie Zväzu poľských skladateľov a od roku 1999 i Zväzu poľských skladateľov.