Tibor Biath

(12. 5. 1925, Prešov – 5. 5. 2012, Bratislava) Z politických dôvodov nemohol dokončiť štúdium kamery na pražskej FAMU (1946-49), kde študoval pod vedením Karola Plicku. Po vojenskej službe nastúpil ako pomocný kameraman do bratislavského Štúdia krátkych filmov (1950), kde získaval praktické skúsenosti od českého kolegu Karla Kopřivu. Od roku 1953 už v pozícii hlavného kameramana nakrúca hlavne dokumentárne a populárno-vedecké filmy a spolupracuje s režisérmi Vojtechom Andreánskym a Jozefom Zacharom. Jeho celovečerným debutom je Andreánskeho dokument Od Čierneho lesa po Čierne more (1957), v hranom filme debutuje v poviedkovom filme Jozefa Medveďa Tri razy svitá ráno (1961). Nasledovala spolupráca s Petrom Solanom na filmoch Boxer a smrť (1962), Tvár v okne (1963), Prípad Barnabáš Kos (1964) a s Eduardom Grečnerom, Martinom Ťapákom, Andrejom Lettrichom a ďalšími režisérmi. Do konca 80. rokov nakrútil okolo 120 krátkometrážnych, televíznych a hraných filmov. Posledným celovečerným filmom bola detektívka Úsmev diabla (1987) v réžii Jána Zemana. V roku 2005 mu bola udelená cena Igric a v roku 2012 Slnko v sieti – obe za celoživotný prínos slovenskej kinematografii.