Jozef Puškáš

(9. 2. 1951, Michalovce) Slovenský prozaik, scenárista, publicista, filmový kritik a vysokoškolský pedagóg. V rokoch 1969 – 1974 študoval filmovú a televíznu dramaturgiu a scenáristiku na VŠMU v Bratislave, kde medzi jeho pedagógov patril Tibor Vichta, Peter Balga či Albert Marenčin. Do literatúry vstúpil začiatkom 70. rokov. Debutoval zbierkou poviedok Hra na život a na smrť (1972). Nasledovali knihy Utešené sklamania (1977), ocenené výročnou prémiou vydavateľstva Slovenský spisovateľ, Priznanie (1979), Štvrtý rozmer (1980), Záhrada (1984), Sny, deti, milenky (1985), Smrť v jeseni (1992), Vreckový labyrint (1992), Freud v Tatrách (2004), Zlodej duší (2017) a Vivat Academia: Zbohom Čechov (2023). S Dušanom Dušekom je spoluautorom publikácie o scenáristike – Písať príbeh (2017). Ako scenárista sa podieľal na filmoch Štvrtý rozmer (1983), Prípad na vidieku (1994), Zo života Dona Juana (1995), Čajová šálka lásky (2000), Zima kúzelníkov (2006) a Dušičky seniorov (2011), za ktoré získal tvorivú prémiu Igric 2013. Spolupracoval aj na televíznom seriáli Silvánovci (1996). V rokoch 1975 – 2000 pôsobil ako novinár a publicista v periodikách Smena, Pravda, Práca, Literárny týždenník, Národná obroda a ďalších. Od roku 2000 do 2023 vyučoval scenáristiku na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU, kde viedol Ateliér scenáristickej tvorby, pôsobil ako prorektor a v roku 2017 získal titul docent. Za knihu Freud v Tatrách získal Prémiu Literárneho fondu a Cenu Klubu nezávislých spisovateľov.