Juraj Lihosit

režisér a scenárista 

(25. 4. 1944, Martin) Slovenský režisér a scenárista. V roku 1962 absolvoval Strednú priemyselnú školu filmovú v Čimeliciach. Pracoval ako asistent a neskôr ako vedúci výrobného štábu v Československej televízii Bratislava (1962-1967). V rokoch 1967-1972 študoval filmovú a televíznu dramaturgiu na VŠMU v Bratislave. Štúdium nedokončil. Ako pomocný režisér spolupracoval napríklad s Elom Havettom na filme Ľalie poľné (1972), s Ľudovítom Filanom na Prípade Gabriela 1–3 (TV, 1973), so Stanislavom Párnickým na Stratách a nálezoch 1–5 (TV, 1975), s Dušanom Trančíkom na Ceste domov (TV, 1976). V Československej televízii Bratislava v roku 1977 nakrútil televízny film z obdobia SNP Ako sa Vinco zaťal a v roku 1980 film Anonym. Okrem hranej tvorby sa venoval aj televíznym programom o slovenskom folklóre – Kukurica strapatá (1978), Muzika z Terchovej (1979) a iné; dokumentárnym filmom o slovenských umelcoch – Verše na palete (1978), Štetcom a perom (1979) a ďalšie; dokumentom o televíznom vysielaní počas ruskej okupácie Svedectvo z obrazovky (1991); o emigrantoch z V klubu Odchody a návraty (1992) a i. Od roku 1981 sa venoval hranej filmovej i televíznej tvorbe predovšetkým pre deti. Podľa scenárov spisovateľa a scenáristu Dušana Dušeka nakrútil filmy Sojky v hlave (1983) a Vlakári (1988). Obidva získali významné domáce filmové ocenenia. V rokoch 1983-1985 režíroval tridsaťdielny seriál hraných večerníčkov Bambuľkine dobrodružstvá a v roku 1998 seriál večerníčkov Veselý strach 1–6. Po roku 1989 pracoval na dokumentoch o živote a práci Alexandra Dubčeka – Blízky človek (1991), Dubček sa narodil v Uhrovci (1993) a Dubček – internácia (1998). Pôsobil ako predseda Únie slovenských televíznych tvorcov (1991-1992) a Slovenského filmového zväzu (2000-2003).