Kniha o našej katedre

Wikipédia zo sociologického pohľadu vysvetľuje pojem identita ako súbor vlastností, presvedčení a hodnôt, ktoré definujú, kto sme. Identitu môže mať nielen jednotlivec, ale aj skupina ľudí či nejaká inštitúcia, pracovisko, profesia. Týka sa okrem iného aj toho, s kým/čím sa jedinec či komunita stotožňujú, od koho/čoho sa líšia, voči komu/čomu sa vymedzujú, ako vnímajú svoje miesto či význam v širšom prostredí, v širšom spoločenskom kontexte. K súčasnému budovaniu a uvedomovaniu si vlastnej identity kohokoľvek/čohokoľvek vo vysokej miere prispievajú dejiny toho kohokoľvek/čohokoľvek. Časová kontinuita je pre identitu dôležitá.

Od predvčerajška leží predo mnou na stole knižka Na ceste k samostatnosti. Celá sa týka našej katedry a jej autorom je dlhoročný pedagóg profesor Václav Macek. Považujem ju za dôležitú tehličku v múre našej identity.

Autor – v kapitole Predohra – otvára svoje rozprávanie na samom, "pomerne zložitom" začiatku výučby filmového umenia na Slovensku, či vlastne ešte v Československu. Ako odbor dejiny, teória a kritika filmového umenia sprevádzala otázka, či patrí na umeleckú vysokú školu alebo napríklad na univerzitnú filozofickú fakultu. Hovorí o prvých filmových odboroch na Divadelnej fakulte VŠMU, čo filmové sa tam učilo, kto to učil, koho učil a ako učil v 60. a prvej polovici 70. rokov minulého storočia.

Kapitolu Zrod uvádza prelomová informácia: "Po prvých krokoch v 60. rokoch predstavuje akademický rok 1977/1978 zásadný míľnik vo výučbe dejín, teórie a kritiky filmového umenia v podobe študijného odboru filmová veda. Katedra divadelnej vedy sa zmenila na katedru divadelnej a filmovej vedy." Spomína sa dôležitý zástoj viacerých osobností, najmä teoretika Petra Mihálika.

V kapitole výstižne nazvanej Univerzitné intermezzo sa spomína krátka epizóda z konca ôsmej dekády 20. storočia, keď katedra presídlila do štruktúry Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Po novembrových udalostiach roku 1989 sa v celej krajine začali diať dovtedy nebývalé veci – a patrili k nim aj zmeny vo filmovom vzdelávaní, ktoré Macek približuje v najrozsiahlejšej kapitola publikácie Filmová a televízna fakulta. V júni 1990 sa "Filmová a televízna fakulta legislatívne ustanovila ako právoplatná inštitúcia na základe rozhodnutia federálnej vlády č. 349". A súčasťou novozriadenej fakulty bola od počiatku aj naša katedra. Autor popisuje kroky jej etablovania sa v rámci iných odborov aj iných inštitúcií, problémy, ale i úspechy, rôzne spolupráce, vývoj spôsobu učenia...

"V roku 2003 sa Filmová a televízna fakulta presťahovala z pôvodných priestorov na Ventúrskej ulici do novopostavenej budovy na Svoradovej 2, čím sa radikálne zlepšilo technické zázemie všetkých katedier na výučbu," píše Václav Macek v kapitole Svoradova. Venuje sa v nej okrem iného rôznym zmenám v učebných plánoch, personálnemu obsadeniu katedry a tiež pomerne podrobne časopisu Frame,

V kratučkej kapitole Katedra filmových štúdií sa už ocitáme v horúcej súčasnosti. Reč je o spojení štyroch tzv. teoretických katedier – divadlo, film, hudba a tanec – na VŠMU pod jeden zastrešujúci študijný program v rámci Inštitútu teórie divadla, filmu a hudby.

V Závere autor uvádza, že "spätný pohľad pripomína často zabúdané udalosti či osobnosti, ktoré umožnili, aby sa v deväťdesiatych rokoch konštituovala katedra, ktorá zásadne ovplyvňuje kinematografické prostredie u nás. A tiež toto: "Zo spätného pohľadu je zrejmé, že katedra prekračuje pôvodné východiská, stala sa aktívnou súčasťou kinematografického prostredia, nie je ´len´ akademickou platformou. Aj vďaka pedagógom, ale najmä absolventom môžeme potvrdiť, že jej výstupy sa neobmedzujú iba na publikácie, konferencie, výskum; jej stopy nachádzame v distribučných spoločnostiach, vo filmových štáboch, v porotách, v amatérskom hnutí, vo festivalových tímoch atď. Tento rozptyl významne presahuje pôvodné ciele – úspech jej absolventov v praktickom živote svedčí o oprávnenosti jej existencie. A úplne na koniec zaznie veta: "Je to úspech, ale aj zodpovednosť a záväzok do budúcnosti."

V druhej polovici Macekovej knihy je prúd hlavného rozprávania o dejinách našej katedry prerývaný rozhovormi. Autorkou troch z nich je Bianca Krajčovičová. Zhovárala sa s bývalou študentkou Andreou Horečnou (Posolstvo filmu, výraz ľudskej duše), sú súčasnou poslucháčkou Terezou Kravecovou (Moja profesionálna rodina) a Zuzanou Mojžišovou (Sme na hrboľatej ceste). S ďalšou našou bývalou študentkou, s Katarínou Martincovou, viedol rozhovor Václav Macek (Keď učenie /sa/ prináša radosť). K týmto pôvodným interview sú pridané aj úryvky z rozhovoru publikovaného dávnejšie v časopise film.sk, ktorý viedla Simona Nôtová s Katarínou Mišíkovou (O slovenskom filme sa už dá rozmýšľať). Nechýba ani zoznam absolventiek a absolventov našej katedry.

Publikácia Václava Maceka Na ceste k samostatnosti ponúka svojim budúcim čitateľkám a čitateľom pomerne stručný, ale plastický obraz vývoja i súčasnosti Katedry filmových štúdií Filmovej a televíznej fakulty VŠMU doplnený celkom bohatým fotografickým materiálom. Tá cesta bola kľukatá – aj dnes je kľukatá. Také už cesty bývajú. Stojíme na nej a kráčame ďalej.

Na záver len jedno slovo: Vďaka.

Zuzana Mojžišová

Kniha je na kúpenie dostupná v Stredoeurópskom dome fotografie na Prepoštskej ulici (cena:15 eur).

Václav Macek: Na ceste k samostatnosti. Bratislava: Občianske združenie FOTOTO/Stredoeurópsky dom fotografie, 2025.