Margita Černáková

(29. 9. 1935, Bratislava) Slovenská strihačka dokumentárnych i hraných filmov. Zmaturovala v Bratislave, z kádrových dôvodov nemohla študovať na vysokej škole. Od roku 1951 pracovala pri filme. Začínala ako asistentka strihu v spravodajskom filme, či pri tvorbe populárnovedeckých snímok. Podieľala sa tvorbe dokumentárnych filmov, napr. Čas, ktorý žijeme (r. V. Kubenko, L. Kudelka, J. Pogran, O. Krivánek, I. Húšťava, 1968), Symetrála (r. E. Šinko, 1970), Majstrovstvá sveta (r. M. Černák, 1970), Bubeník Červeného kríža (r. J. Jakubisko, 1977), Stanislav Babinský – život je nekompromisný bumerang (r. Ľ. Štecko, 1990), televíznych hraných filmov, napr. Sám vojak v poli (r. O. Haas, 1964, trojdielny), Canarisova krvavá hviezda (r. O. Haas, 1966), Verejný žalobca (r. E. Stredňanský, 1965), Generácia (r. V. Bahna, 1969, trilógia). Spolupracovala s režisérkou Evou Štefankovičovou na všetkých jej hraných i dokumentárnych projektoch (Slané cukríky, 1985; Nemožná, 1987; Kúpeľňový hráč, 1988; Vedľajšie zamestnanie: matka, 1990 a i.).