Ondrej Šulaj

(26. 9. 1949, Vígľaš) Slovenský filmový a divadelný scenárista, dramaturg, pedagóg, divadelný a televízny režisér. Absolvoval základnú školu v Detve a strednú školu vo Zvolene (1964 – 1967). Pracoval ako asistent strihu na Kolibe (1967 – 1969) a neskôr nastúpil ako študent na Divadelnú fakultu VŠMU na študijný program: filmová a televízna dramaturgia a scenáristika (1969 – 1974). Po skončení štúdia prešiel do Divadla SNP v Martine ako dramaturg (1974 – 1978). Neskôr sa stal šéfdramaturgom činohry na Novej scéne (1978 – 1986) a potom bol režisérom a dramaturgom (1986 – 1988). Popritom pôsobil ako externý pedagóg na Divadelnej fakulte VŠMU na katedre scénografie (1979 – 1984). Neskôr bol režisérom a dramaturgom na Novej scéne (1986 – 1988). V rokoch 1991 – 2019 pôsobil na VŠMU ako interný pedagóg na Filmovej a televíznej fakulte v ateliéri dramaturgie a scénografie. Stál tiež pri zrode Filmovej a televíznej fakulty VŠMU a bol jej dekanom (1993 – 1999). V rokoch 2003 – 2011 sa stal prvým rektorom VŠMU z filmárskeho prostredia od jej vzniku v roku 1949. Neskôr bol znovu zvoleným dekanom FTF (2014 – 2018).Zrealizoval 6 dramatizácií (Ťapákovci, 1975 a Pomocník, 1979) a 7 pôvodných textov (O psíkovi a mačičke, 1994 a Gazdova krv, 2011) pre divadlo. Spolupracoval na scenároch s režisérmi ako Zoro Záhon (Pomocník, 1981), Dušan Trančík (Pavilón šeliem, 1982), Dušan Hanák (Tichá radosť, 1985), Miloslav Luther (Štek, 1987), Štefan Uher (Správca skanzenu, 1988), Martin Šulík (Neha, 1991; Všetko čo mám rád, 1992; Záhrada 1995; Orbis Pictus, 1997), Juraj Nvota (Muzika, 2007) a aj na svojom vlastnom filme (Agáva, 2016). Napísal scenáre pre TV filmy ako Ťapákovci (Ľubomír Vajdička, 1977), Ako sa Vinco zaťal (Juraj Lihosit, 1977) a Jozef Mak (Peter Bebjak, 2021). Má za sebou televíznu réžiu (O psíkovi a mačičke, 1992 a Na Bukvovom dvore, 1994). Pracoval na 13 dramatických textoch do divadla, 12 televíznych filmoch, 16 hraných filmoch. Je spoluautorom knihy 5 scenárov (2003) a autorom knihy Hry (2012). Získal mnoho ocenení, jedným z nich je cena Slnko v sieti za Výnimočný prínos slovenskej kinematografii v roku 2019. Spomedzi jeho mnohých členstiev a funkcií v umeleckých združeniach a organizáciách bol v rokoch 1993 – 1995 predsedom Slovenského filmového zväzu. Taktiež bol v roku 1996 jedným zo zakladateľov Slovenskej filmovej a televíznej akadémie (SFTA) a v rokoch 1998 – 2002 bol jej prvým prezidentom. Od roku 2021 je predsedom Rady Slovenského filmového ústavu.