Stanislav Doršič

(10. 9. 1943, Záhorská Ves) Slovenský filmový kameraman. Začínal ako pomocný kameraman na hraných filmoch My z deviatej A (1961), Smrť prichádza v daždi (1965), Živý bič (1966), Vtáčkovia, siroty a blázni (1969), Eden a potom... (1970). Druhého kameramana robil najčastejšie Tiborovi Biathovi pri filmoch Letokruhy (1972), Ďaleko je do neba (1972), Prípad krásnej nerestnice (1973), Do zbrane, kuruci (1974), V každom počasí (1974), Stretnutie (1975), Červené víno (1976), Otec (1981). Spriatelil sa s Jurajom Jakubiskom, s ktorým nasnímal filmy Zbehovia a pútnici (1968), Postav dom, zasaď strom (1979), Nevera po slovensky (1980), Tisícročná včela (1983; za najlepšiu kameru/vizuálne stvárnenie získal na Benátskom filmovom festivale 1984 ocenenie Zlatý Fénix), Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (1992). S Jakubiskom nakrútil aj krátke filmy, portrét svetového krasokorčuliara, Ondrej Nepela (1973) a objednávkové: Stavba storočia (1972) o stavbe tranzitného plynovodu, Omnia (1975) a ZKL (1977) o výrobkoch na export a televízny dokument Slovensko – krajina pod Tatrami (1975). V sedemdesiatych rokoch popri zamestnaní vyštudoval kameru na pražskej FAMU (1972 – 1976), absolvoval ju hraným stredometrážnym filmom Tri vrecia cementu a živý kohút (1976, r. J. Jakubisko). Spolupracoval aj s ďalšími režisérmi: Vierou Polakovičovou, Ladislavom Kabošom, Ľubomírom Fifíkom. Pre televíziu nakrútil 4-dielny kriminálny seriál To je váš prípad, Šetaffy (r. J. Takáč, 1985). 

Doršic ako jeden z mála slovenských kameramanov sa presadil aj v zahraničí. S režisérom Stanislavom Barabášom a kameramanom Igorom Lutherom, ktorí sa po okupácii ČSSR rozhodli emigrovať, nakrútil pre západonemeckú televíziu adaptáciu Dostojevského predlohy Večný manžel (Der ewige Gatte, 1969) a Camusovej predlohy Jonáš alebo umelec v práci (Jonas oder Der Künstler bei der Arbeit, 1970). S Lutherom snímal tiež koprodukčnú historickú drámu Seobe (Migrácie, 1989) režiséra Alexandara Petrovića. V koprodukcii Slovenského filmu, Afghan Filmu a Afgánskej televízie snímal stredometrážny dokumentárny o živote v hlavnom meste Afganistanu, List z Kábulu (1987) a pre slovinskú televíziu štvordielny seriál Waitapu (1987). V roku 1999 odišiel do Thajska, kde s Igorom Lutherom snímal výpravný historický film Legenda o Suriyothai (2001) a ako hlavný kameraman je podpísaný pod 6-dielnou historickou drámou Kráľ Naresuan (2007 – 2015). Po návrate z Thajska spolupracoval s kameramanom Jánom Ďurišom na rozprávke Dušana Rapoša Keď draka bolí hlava (2018) a na voľnom pokračovaní Jakubiskovej rozprávky Perinbaba a dva svety (2021). Ako odborný garant obrazu a farebných korekcií spolupracuje so Slovenským filmovým ústavom a RTVS na digitalizácii slovenského filmového dedičstva. V roku 2021 v RTVS vznikol dokumentárny film Kamera Stanislav Doršic alebo Ze Záhorá cez Kolibu do svjeta (r. M. Gucman a B. Bobocký). Spolupracoval na poslednom filme Juraja Jakubiska Perinbaba a dva svety (2023).