Stanislav Szomolányi

Ukážka rozhovoru:

(14. 1. 1935, Bánovce nad Bebravou) Slovenský kameraman. Študoval na gymnáziu v Topoľčanoch (1950-53) a na pražskej FAMU (1953-58). Po štúdiu pôsobil v Slovenskom filme a kameramansky sa podieľal na dvadsiatich dokumentárnych filmoch. S režisérom Štefanom Uhrom spolupracoval už pri prvom filme Niekedy v novembri (1958), spolupráca pokračovala aj pri dokumentárnych snímkach Očami kamery (1959) alebo Poznačení tmou (1959). K spoločným filmovým projektom patrilo aj kultové Slnko v sieti (1962). K ďalším filmovým projektom tohto tvorivého tandemu patrili snímky Organ (1964), Panna zázračnica (1966), Tri dcéry (1967), Génius (1969), Keby som mal pušku (1971) či Pásla kone na betóne (1982). Spolupracoval aj s ďalšími významnými slovenskými režisérmi, na filme Krotká (1967) so Stanislavom Barabášom, s Martinom Hollým nakrútil Baladu o siedmich obesených (1968). Spolupracoval aj s Petrom Solanom a Jurajom Jakubiskom. Je aj tvorcom viacerých televíznych inscenácií: Kaligula, Sudca a jeho kat... Od roku 1974 pôsobil aj ako vysokoškolský pedagóg na VŠMU a v roku 1991 založil na vysokej škole Katedru kamery, ktorú viedol. Je členom Asociácie slovenských kameramanov. Filmy, pri ktorých za kamerou stál Stanislav Szolományi patria do zlatého fondu slovenskej kinematografie a za svoju tvorbu získal viacero ocenení na rôznych domácich i zahraničných festivaloch. V roku 2005 vyšla kniha Richarda Blecha Kameraman Stanislav Szomolányi.