Scénografia vo filme a televízii je umelecká disciplína, ktorá zahŕňa navrhovanie a vytváranie vizuálnych prvkov scény v štúdiu či reálnych prostrediach vrátane dekorácií, kulís a rekvizít či voľby exteriérov. Jej hlavným cieľom je podporiť príbeh a atmosféru diela, prispieť k charakterizácii postáv a vytvoriť autentické a vizuálne zaujímavé...
Vpád okupačných vojsk v lete 1968 ukončil všetky nádeje spojené s obrodným procesom v politike, spoločnosti i v umení. "Zlaté" šesťdesiate nahradili sivé "normalizačné" roky sedemdesiate. Tie priniesli previerky, čistky, rošády vo funkciách a na pracovných pozíciách, autocenzúru, strach. Filmy označené ako protisocialistické, nihilistické,...
Postupné uvoľňovanie ideologického zovretia sa prejavovalo vo všetkých segmentoch spoločnosti, v umení veľmi výrazne. Slovenská kinematografia sa v priebehu necelého jedného desaťročia stala modernou európskou kinematografiou. Prispel k tomu úspech československej novej vlny, intelektualizácia tvorby aj vôľa k experimentu, vznik Televíznej filmovej...
Päťdesiate roky 20. storočia sú v kinematografii charakterizované dvoma aspektmi – zo strany štátu síce prichádzajú do filmu veľkorysé investície, ale sú podmienené poslušnosťou pri šírení komunistickej ideológie a propagandy. Schematizmus a huráoptimizmus socialistického realizmu bol postavený na zjednodušenom videní sveta, triednom boji proti...
Autori: Erik Binder, Eva Filová, Monika Mikušová, Katarína Mišíková. Pokračovanie elektronických skrípt Kapitoly z dejín svetového filmu. História a súčasnosť neponúka vyčerpávajúci prehľad dejín kinematografie.
Wikipédia zo sociologického pohľadu vysvetľuje pojem identita ako súbor vlastností, presvedčení a hodnôt, ktoré definujú, kto sme. Identitu môže mať nielen jednotlivec, ale aj skupina ľudí či nejaká inštitúcia, pracovisko, profesia. Týka sa okrem iného aj toho, s kým/čím sa jedinec či komunita stotožňujú, od koho/čoho sa líšia, voči komu/čomu sa...
(lat. Homo cinephilicus akademicus)